Počas tohtoročnej poľnohospodárskej sezóny sa takmer nepretržite striedali extrémne poveternostné udalosti. Dlhodobý nedostatok zrážok vystriedali mimoriadne vysoké teploty, jarné mrazy, krupobitia, búrky a požiare. Časť škôd už teraz dosahuje stovky miliónov eur, pričom poľnohospodárska sezóna sa pre producentov ešte zďaleka neskončila.
Rok 2026 zatiaľ slovenskému poľnohospodárstvu neprial. Poľnohospodári museli v jednotlivých obdobiach roka čeliť rôznym, no navzájom sa zosilňujúcim poveternostným problémom. Na jar bol problémom nedostatok zrážok a následne mrazy, neskôr sa na čoraz väčších plochách začalo prejavovať sucho. To sprevádzali mimoriadne vlny horúčav, miestami požiare a počas letných mesiacov aj búrky sprevádzané krupobitím a silným vetrom.
Podľa súhrnných údajov poisťovne Agra spôsobilo samotné sucho slovenskému poľnohospodárstvu už škody v hodnote niekoľkých stoviek miliónov eur. Zasiahnuté bolo takmer celé územie Slovenska, pričom pri viacerých významných plodinách došlo k výrazným výpadkom úrody.
Problémy sa prejavili už na jar
Tohtoročné problémy sa nezačali až počas leta. Poľnohospodársku produkciu už v jarnom období ohrozovalo viacero nepriaznivých poveternostných udalostí.
Jarné mrazy predstavovali významné riziko najmä pre plodiny, ktoré už začali skôr vegetovať, ako aj pre ovocné sady a vinohrady. Následne sa však nedostatok zrážok postupne stal najvýznamnejším problémom rastlinnej výroby.
Zrážky, ktoré spadli v období od 15. do 24. mája, na viacerých miestach dočasne zlepšili vlhkostné pomery vo vrchnej vrstve pôdy, nedokázali však zásadným spôsobom kompenzovať predchádzajúci deficit vody. Na významnej časti poľnohospodársky využívaného územia už v tomto období predstavoval deficit zrážok viac ako 40 %, pričom v niektorých regiónoch presiahol 60 % v porovnaní s desaťročným priemerom za roky 2016–2025.
Sucho sa stalo najväčším problémom roka
Počas leta sa deficit vody ďalej prehlboval. Dlhodobý nedostatok zrážok sprevádzali opakované vlny horúčav, ktoré zvyšovali výpar a urýchľovali vysychanie pôdy.
V niektorých regiónoch Slovenska spadlo od 15. júna o viac ako 75 % menej zrážok ako predstavoval desaťročný priemer za roky 2016–2025. Situáciu ešte zhoršilo, že 30. júna bola v obci Kamenica nad Hronom nameraná rekordná teplota 41,3 °C. Na meteorologickej stanici na bratislavskom letisku bolo do 10. augusta zaznamenaných 38 dní, počas ktorých teplota prekročila 30 °C.
Extrémne horúčavy a nedostatok vody zasiahli viaceré plodiny. Mimoriadne citlivé boli okrem iného kukurica, zemiaky, cukrová repa, sója a trvalé trávne porasty, no v niektorých regiónoch sa dôsledky sucha prejavili aj pri už zozbieraných obilninách a repke.
Okrem výpadkov úrody predstavuje vážny problém pre chovateľov hospodárskych zvierat aj pokles produkcie krmív. Nižšie výnosy z kosieb a pasienkov, ako aj nižšia úroda krmovinových plodín pestovaných na ornej pôde môžu priamo zvyšovať náklady poľnohospodárskych podnikov na zabezpečenie krmiva.
Horúčavy sprevádzali aj požiare
Mimoriadne suché počasie neohrozovalo porasty iba priamo. Kombinácia vysušenej vegetácie a vysokých teplôt zároveň zvýšila riziko vzniku požiarov.
Počas sezóny 2026 prispeli k poľnohospodárskym stratám popri suchu a vlnách horúčav aj opakované požiare.
To poukazuje na skutočnosť, že extrémne poveternostné udalosti nepredstavujú navzájom izolované problémy. Dlhé obdobie sucha a vysokých teplôt súčasne zvyšuje riziko výpadkov úrody, požiarov a ekonomických dôsledkov ďalších následných poveternostných škôd.
Potom prišli búrky a krupobitia
V druhej polovici leta museli poľnohospodári čeliť ďalšiemu významnému riziku.
Škody spôsobené búrkami zasiahli predovšetkým repku, obilniny, kukuricu, slnečnicu a sóju. Načasovanie škôd bolo mimoriadne nepriaznivé, keďže repka a prvé obilniny boli na viacerých miestach už v procese zberu alebo sa bezprostredne pripravovali na zber.
Krupobitie poškodilo klasy obilnín a šešule repky, zatiaľ čo silný vietor na viacerých miestach poliahol alebo polámal porasty. To ovplyvňuje nielen množstvo a kvalitu úrody, ale môže výrazne skomplikovať aj samotný zber.
Položený obilný porast sa napríklad zberá pomalšie a náročnejšie, čo môže zvýšiť náklady na strojovú prácu, spotrebu pohonných hmôt a čas potrebný na zber. Krupobitie môže spôsobiť významné straty aj v prípade, že porast úplne nezničí, pretože poškodenie môže znížiť kvalitu a trhovú hodnotu produkcie.
Nejde o jednu jedinú škodovú udalosť
Jedným z najdôležitejších zistení je práve skutočnosť, že poľnohospodárski producenti neboli zasiahnutí iba jednou extrémnou poveternostnou udalosťou.
Okrem škôd spôsobených suchom v hodnote niekoľkých stoviek miliónov eur priniesli ďalšie straty v desiatkach miliónov eur počas roka aj jarné mrazy, krupobitia, búrky a požiare.
Pre poľnohospodárske podniky je situácia mimoriadne náročná aj preto, že po jednej škodovej udalosti často nezostáva dostatok času ani finančných rezerv na prípravu na ďalšie riziko.
Rastlinný producent najskôr počíta s nižšou úrodou v dôsledku sucha a následne môže ďalšie straty spôsobiť búrka alebo krupobitie. Ak súčasne dôjde k poškodeniu hospodárskych budov, zavlažovacích systémov, fóliovníkov alebo inej infraštruktúry, producent musí naraz riešiť výpadok produkcie aj náklady na obnovu.
Tohtoročná situácia sa už prejavuje aj na úrovni podpory
Rozsah škôd dokazuje aj skutočnosť, že slovenská vláda začiatkom septembra vyčlenila 30 miliónov eur na kompenzáciu poľnohospodárskych škôd spôsobených tohtoročným suchom.
Okrem toho sa počas tohtoročnej jesene objavilo pre poľnohospodárskych producentov viacero možností podpory, ktoré môžu priamo alebo nepriamo pomôcť pri adaptácii na extrémne poveternostné podmienky.
Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) v septembri zverejnila novú výzvu na podporu opatrení na zadržiavanie vody mimo poľnohospodárskych podnikov. V rámci výzvy č. 18/SP/2026-73.12 bude možné predkladať žiadosti od 12. októbra do 15. decembra 2026. Cieľom podpory je stimulovať investície, ktoré môžu prispieť k zadržiavaniu vody a zlepšeniu vodohospodárskych podmienok.
Aktuálne sú tiež možnosti podpory súvisiace s intervenciou 73.11, zamerané na rekonštrukciu a modernizáciu existujúcej zavlažovacej infraštruktúry. Ich význam je vzhľadom na skúsenosti s tohtoročným suchom mimoriadne zrejmý. Rozvoj zavlažovania môže byť dôležitým nástrojom na zvýšenie stability produkcie v regiónoch, kde je prirodzená dostupnosť zrážok čoraz menej predvídateľná.
Medzi aktuálnymi výzvami PPA sa nachádza aj viacero ďalších možností podpory investícií. Producentom sa preto oplatí pravidelne sledovať zverejňované výzvy agentúry.
Samotná podpora, samozrejme, nemení skutočnosť, že časť producentov už prišla o významnú časť plánovanej produkcie. Kompenzácie môžu zohrávať predovšetkým úlohu pri zachovaní prevádzkyschopnosti poľnohospodárskych podnikov.
Čo môže rok 2026 naučiť poľnohospodárov?
Tohtoročné skúsenosti čoraz jasnejšie ukazujú, že riadenie poľnohospodárskych rizík by malo mať významnejšie miesto v plánovaní hospodárstiev.
Jedným z možných nástrojov je poistenie, najmä v situácii, keď extrémne poveternostné udalosti predstavujú pre jeden podnik viacero druhov rizík súčasne.
Znižovanie rizík však nestojí iba na jednom nástroji. Z dlhodobého hľadiska môže byť dôležitý rozvoj zavlažovacej infraštruktúry, realizácia investícií na zadržiavanie vody, zlepšovanie schopnosti pôdy zadržiavať vodu, vhodná voľba odrôd, prispôsobenie pestovateľských technológií a zvýšenie odolnosti infraštruktúry poľnohospodárskych podnikov.
Aktuálne možnosti podpory v oblasti vodného hospodárstva a zavlažovania do tohto procesu zapadajú. Skúsenosti z tohto roka zároveň ukazujú, že tieto opatrenia nie sú potrebné iba v dôsledku jedného suchého roka. Vodné hospodárstvo a dlhodobé riadenie produkčných rizík sa môžu stať čoraz významnejšou súčasťou rozvojových plánov poľnohospodárskych podnikov.
Rok 2026 je varovaním aj pre nasledujúce roky
Poľnohospodársky rok 2026 sa ešte neskončil, doterajšie údaje však už teraz ukazujú, že extrémne počasie patrí medzi najvýznamnejšie rizikové faktory poľnohospodárskej výroby.
Špecifikom tohto roka nie je iba intenzita jednotlivých udalostí, ale najmä ich postupnosť: nedostatok zrážok, sucho, horúčavy, požiare, mrazy, krupobitia a búrky zasiahli producentov v rôznych obdobiach a v rôznej miere.
Jednou z najdôležitejších úloh nasledujúceho obdobia preto nebude iba zvládnutie tohtoročných škôd a strát, ale aj premyslenie toho, ako zvýšiť odolnosť slovenských poľnohospodárskych podnikov voči extrémnym poveternostným podmienkam.
Dávid Bodon
Regionálny agrárny poradca – Združenie Maďarských Podnikateľov na Slovensku – Sieť Agrárnych Poradcov
16. 9. 2026
Zdroj,fotky: Agra poisťovňa
