Jar 2026 priniesla na poľnohospodárskych územiach južného Slovenska jasné varovanie – voda sa čoraz viac stáva limitujúcim faktorom poľnohospodárskej výroby. Podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) spadlo počas prvých mesiacov roka výrazne menej zrážok než býva obvyklé, čo sa už teraz prejavuje na vývoji porastov.
Od januára do polovice apríla 2026 spadlo na južnom Slovensku len približne 90 až 110 mm zrážok. To predstavuje asi o 40 až 50 % menej v porovnaní s dlhodobým priemerom, ktorý sa v tomto období zvyčajne pohybuje na úrovni 180 až 220 mm. Rozdiel však nie je len štatistickým údajom. Poľnohospodári jeho dôsledky pociťujú priamo v praxi – porasty vzchádzajú nerovnomerne, rast rastlín je pomalší a pôdna vlaha klesá na kritickú úroveň už na začiatku vegetačnej sezóny.
Problém je však omnoho hlbší než len jednoduché konštatovanie, že „málo prší“. Meteorologické trendy posledných desaťročí ukazujú, že ročný úhrn zrážok na Slovensku dramaticky neklesol. Výrazne sa však zmenil charakter zrážok. Čoraz častejšie sa striedajú dlhé obdobia sucha s krátkymi, intenzívnymi dažďami. V takýchto prípadoch pôda nedokáže vodu efektívne absorbovať a značná časť odtečie alebo sa odparí, takže rastliny ju reálne nedokážu využiť.
Dôsledky sú už dnes zreteľné. Nedostatok zrážok zvyšuje produkčné riziko, úrody sa stávajú čoraz nepredvídateľnejšími a stav pôdy sa postupne zhoršuje. Pôdna štruktúra degraduje, klesá obsah organickej hmoty a spolu s tým aj schopnosť pôdy zadržiavať vodu. Poľnohospodári sa tak dostávajú do začarovaného kruhu – čím je pôda v horšom stave, tým menej vody dokáže udržať, čo následne ešte viac prehlbuje dôsledky sucha.
Jednou z najlogickejších reakcií na nedostatok vody je zavlažovanie. V posledných rokoch čoraz viac podnikov investuje do moderných systémov, napríklad do kruhových pivotových zavlažovacích zariadení, ktoré umožňujú presné dávkovanie vody a ochranu porastov v kritických rastových fázach. Zavlažovanie však nie je univerzálnym riešením. Vyžaduje vysoké investičné náklady, je energeticky náročné a nie všade sú dostupné dostatočné vodné zdroje. Odborníci preto čoraz viac zdôrazňujú, že samotné zavlažovanie nebude postačovať.
Pozornosť sa postupne obracia k pôde. Výskumy ukazujú, že zvyšovanie obsahu organickej hmoty v pôde je kľúčové z hľadiska hospodárenia s vodou. Dobre obhospodarovaná pôda dokáže počas vegetačného obdobia efektívne využiť o niekoľko desiatok milimetrov vody viac. Z tohto dôvodu sa čoraz viac presadzujú princípy regeneratívneho poľnohospodárstva, ako sú pestovanie medziplodín, minimalizácia obrábania pôdy alebo zabezpečenie trvalého pokrytia pôdy. Tieto opatrenia nielen zlepšujú zadržiavanie vody, ale dlhodobo prispievajú aj k obnove pôdneho zdravia.
Situáciu poľnohospodárov zároveň komplikuje aj ekonomické prostredie. Za posledných približne pätnásť rokov vzrástla inflácia o viac ako 50 %, mzdy sa takmer zdvojnásobili, zatiaľ čo výkupné ceny niektorých základných komodít, napríklad pšenice, prakticky stagnovali. K tomu sa pridáva aj skutočnosť, že potravinová sebestačnosť Slovenska sa pohybuje len približne na úrovni 30 až 40 %, čo ďalej zvyšuje zraniteľnosť poľnohospodárskeho sektora.
Vo svetle týchto skutočností už kľúčovou otázkou budúcnosti nie je to, koľko zrážok spadne. Oveľa dôležitejšie bude, kto dokáže dostupnú vodu efektívne zachytiť, riadiť a využívať. Poľnohospodárske podniky, ktoré budú schopné kombinovať zavlažovanie so zlepšovaním vododržnej schopnosti pôdy a zároveň sa prispôsobia meniacim sa klimatickým podmienkam, môžu získať významnú konkurenčnú výhodu.
Nedostatok zrážok preto nie je jednorazovou výzvou, ale začiatkom novej éry. V tejto ére nebude úspech závisieť len od veľkosti výmery alebo technologického vybavenia, ale aj od toho, do akej miery dokáže hospodár porozumieť vode a efektívne ju manažovať.
Poľnohospodár budúcnosti nebude čakať na dážď – bude riadiť vodu.
Ing. Gergely Bartos
Poľnohospodársky poradca – Sieť Agrárnych Poradcov
