Kto v poslednom období prechádza poľami Medzibodrožia, nemusí čítať meteorologické správy, aby videl, že dážď je veľmi potrebný. Pôda je na mnohých miestach tvrdá, vysušená a popraskaná a na rastlinách sa čoraz výraznejšie prejavuje dlhodobý nedostatok vody. Pohľady poľnohospodárov sa preto takmer inštinktívne obracajú k oblohe. Tmavší oblak, vzdialené zahrmenie alebo čo i len priaznivá predpoveď počasia prinášajú nádej.
Tohtoročná situácia je mimoriadne náročná aj preto, že sucho nevzniklo zo dňa na deň. Už zima a jar nedokázali dostatočne doplniť zásoby vody v pôde a letné horúčavy deficit vody ešte prehĺbili. Merania Slovenského hydrometeorologického ústavu potvrdzujú to, čo poľnohospodári každodenne vidia na svojich poliach: v regióne je už dlhé mesiace nedostatok zrážok. Napríklad v Somotore od decembra 2025 do konca júla spadlo iba 189 milimetrov zrážok.
Každá letná prehánka je, samozrejme, vítaná. Na niekoľko hodín sa osvieži vzduch, utíchne prach a zdá sa, akoby si aj krajina vydýchla. Lenže niekoľko milimetrov dažďa pri takomto deficite vody zvlhčí iba povrch pôdy. Pôda teraz nepotrebuje krátku búrku, ale skôr niekoľkodňový pokojný a vytrvalý dážď, ktorý ju poriadne premočí.
Sucho obzvlášť výrazne poškodzuje plodiny siate na jar. Na kukurici je na mnohých miestach dobre viditeľný stres: listy sa stáčajú, čím sa rastlina snaží obmedziť výpar a udržať si aj to málo vody, ku ktorej má ešte prístup. Na slabších stanovištiach možno pozorovať aj nižšie porasty, menšie klasy alebo slabšie nasadenie.
Sucho však netrápi iba kukuricu.
Obnova porastov na lúkach, pasienkoch, lucernových porastoch a ďalších krmovinách je tiež náročnejšia. To môže predstavovať problém najmä pre chovateľov hospodárskych zvierat, pretože slabšia produkcia neovplyvní iba tohtoročné príjmy, ale aj množstvo zásob krmiva na zimné obdobie.
Pre poľnohospodárov je možno jedným z najťažších pocitov práve bezmocnosť. Ochrana rastlín, hnojenie, obrábanie pôdy alebo výber osiva sú faktory, ktoré môžu do určitej miery ovplyvniť. Keď však celé týždne neprší a teplomer opakovane ukazuje vysoké hodnoty, možnosti zásahu sa výrazne zužujú.
Vtedy sa začína každodenné sledovanie oblohy.
Poľnohospodár si ráno pozrie predpoveď počasia. Potom znova na poludnie. Večer ešte raz. Ak predpoveď ukazuje dážď o tri dni, dúfa. Na druhý deň sa dážď posunie o ďalšie dva dni. Potom z predpovede úplne zmizne. Tento kolotoč dokáže skutočne pochopiť iba ten, koho živobytie priamo závisí od toho, či príde niekoľko milimetrov zrážok.
Samozrejme, aj v najťažších situáciách treba trochu humoru. Medzi poľnohospodármi sa v takýchto chvíľach často hovorí, že už nám zostáva vyskúšať iba dažďový tanec. Za úsmevom sa však skrývajú veľmi vážne obavy.
Sucho totiž neovplyvňuje iba tohtoročnú úrodu.
Ak je zrážok dlhodobo málo, znižujú sa aj zásoby vody v hlbších pôdnych vrstvách a klesá hladina podzemnej vody. Pre Medzibodrožie je to mimoriadne dôležitá otázka, pretože ide o región, ktorého život bol po stáročia spätý s vodou. Bodrog, Latorica, Tisa, mŕtve ramená, kanály, lúky a podmáčané územia formovali túto krajinu.
Dlhé roky bolo skôr problémom, ako odviesť prebytočnú vodu z polí. Dnes sa čoraz častejšie zamýšľame nad tým, ako zadržať vodu, ktorá ešte príde.
Možno je to jedna z najdôležitejších lekcií posledných rokov.
V poľnohospodárstve budúcnosti môže mať čoraz väčší význam schopnosť pôdy zadržiavať vodu, zvyšovanie obsahu organickej hmoty, obmedzenie zbytočného narúšania pôdy, vhodné striedanie plodín, odrody odolné voči suchu a, samozrejme, tam, kde je to možné, aj zavlažovanie.
Zázračné riešenie však neexistuje.
Žiadna jednotlivá technológia sucho neodstráni. Množstvo menších opatrení však môže spoločne pomôcť pôde dlhšie udržať vlhkosť a rastlinám o niečo ľahšie prekonať extrémne obdobia.
Poľnohospodárstvo bolo vždy o prispôsobovaní sa.
Prispôsobovaní sa počasiu, pôde, trhu, pravidlám a často aj nečakaným situáciám. Starší poľnohospodári by vedeli rozprávať o mnohých rokoch, keď bolo na jar priveľa vody, v lete prišli krúpy a inokedy celé mesiace takmer nepršalo.
Napriek tomu sa každú jeseň a každú jar stroje opäť vydávajú na polia.
Znova sa pripraví osivo, pôda sa opäť obrába a semeno sa znovu dostane do zeme.
Možno práve to najlepšie ukazuje, akým výnimočným povolaním je poľnohospodárstvo. Poľnohospodár pri každom výseve myslí aj trochu dopredu. Presne nevie, aké bude počasie, aká bude úroda ani za akú cenu sa mu podarí svoju produkciu predať.
Napriek tomu seje.
Pretože verí pôde, svojim znalostiam a tomu, že nasledujúci rok bude možno lepší.
Poľnohospodári v Medzibodroží teraz čakajú predovšetkým na jednu vec: na dážď.
Nie na prívalový dážď, ktorý sa v priebehu niekoľkých minút spustí a odtečie po povrchu pôdy. Ale na ten starý, pomalý a vytrvalý dážď, ktorý celé hodiny bubnuje na strechu, preniká do pôdy a nasledujúce ráno už má krajina úplne inú vôňu.
Na dážď, po ktorom človek zapichne rýľ do zeme a konečne pod ním nenájde iba prach.
Kedy príde, nikto nevie s istotou.
Jedno je však isté: poľnohospodár vyjde na pole aj na druhý deň.
Pretože poľnohospodárstvo nie je iba produkcia. Je to vytrvalosť, prispôsobovanie sa a predovšetkým nádej.
A ak poľnohospodári z Medzibodrožia v posledných rokoch niečo opakovane dokazujú, tak práve to, že ani v tých najsuchších rokoch im tieto tri veci nedôjdu.
Tomás Szabó
Agrárny poradca – Združenie Maďarských Podnikateľov na Slovensku – Sieť Agrárnych Poradcov
