V čoraz väčšej časti Slovenska, najmä v strednej a východnej oblasti, spôsobuje poľnohospodárstvu aj lesníctvu vážne problémy premnožená voľne žijúca zver.
Škody spôsobené v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve, dopravné nehody zapríčinené zverou a stále častejšie výskyty veľkej zveri mimo jej prirodzeného prostredia jednoznačne dokazujú, že skutočné stavy zveri sú omnoho vyššie, než uvádzajú poľovnícke štatistiky a Koncepcia poľovníctva Slovenskej republiky.
Celkové škody sa každoročne odhadujú minimálne na 120 miliónov eur. Takto premnožená zver predstavuje priame existenčné ohrozenie pre poľnohospodárov, vinohradníkov a ich rodiny, a nepriamo ohrozuje potravinovú sebestačnosť krajiny i ekologickú rovnováhu.
Škody, ktoré zver spôsobuje v lesoch, sú takisto mimoriadne závažné – často znemožňujú obnovu mladých lesných porastov.
Jednou z hlavných príčin je, že plány lovu sa nezakladajú na reálnych údajoch o početnosti zveri, a ich plnenie teda nereflektuje skutočný stav.
Užívatelia poľovných revírov často zámerne podhodnocujú jarné kmeňové stavy, na základe ktorých sa pripravujú poľovnícke plány. Takto vytvorené údaje majú len málo spoločného s realitou.
Udržiavanie optimálnych stavov sa preto v praxi často nerealizuje – namiesto regulácie populácie zveri dochádza v mnohých oblastiach skôr k jej umelému rozmnožovaniu.
Treba však vyzdvihnúť tie poľovnícke združenia, ktoré si uvedomujú vážnosť situácie a zodpovedne spolupracujú s poľnohospodármi pri hľadaní riešení. Najväčšie škody spôsobujú jeleň lesný a diviak lesný, v menšej miere srnčia, danielia a muflónia zver, príležitostne aj bažant alebo zajac poľný.
V praxi sa na ochranu používa elektrické oplotenie alebo trvalé ploty, ktoré sa už na mnohých miestach stali bežným riešením. Ide však len o symptomatické opatrenie – nákladné, vyžadujúce neustálu údržbu a opravy, ktoré len čiastočne alebo vôbec nerieši samotnú príčinu problému.
Poľovnícka aj poľnohospodárska verejnosť už roky očakáva nový zákon o poľovníctve.
Platná legislatíva pochádza z roku 2009 a bola viackrát novelizovaná. O potrebe nového zákona sa hovorí už dlhší čas, pričom jeho prijatie sa predpokladá na jar 2026.
Veríme, že nový zákon prinesie také riešenia, ktoré zohľadnia aj potreby poľnohospodárstva a vytvoria spravodlivú rovnováhu medzi rôznymi záujmami.
Podľa aktuálne platnej legislatívy je mimoriadne dôležité, aby poľnohospodári pravidelne a oficiálne nahlasovali výšku odhadovaných škôd poľovníckym združeniam, okresným úradom a poľnohospodárskej komore. Len tak môže ministerstvo prijímať rozhodnutia o riešení škôd na základe spoľahlivých a reálnych údajov.
Uplatnenie nároku na náhradu škody
Nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym užívaním poľovného revíru si poškodený môže uplatniť u jeho užívateľa podľa § 69 a 70 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve.
V praxi však nie je zaručené, že škoda bude poľovníckym združením skutočne uhradená.
Pri škodách na poľnohospodárskej pôde, plodinách alebo porastoch je potrebné škodu nahlásiť do 15 dní od jej zistenia, najneskôr však do dvoch mesiacov od jej vzniku.
Pri škodách na lesných porastoch, ktoré vznikli v období od 1. júla predchádzajúceho roka do 30. júna nasledujúceho, je potrebné uplatniť nárok do 30 dní po uplynutí tohto obdobia.
Pri podaní žiadosti o náhradu škody je poškodený povinný uviesť výšku škody.
Ak vlastník alebo nájomca poľnohospodárskej pôdy neohlási vznik škody v stanovených lehotách, nešpecifikuje jej výšku ani nepreukáže opatrenia na predchádzanie škodám, jeho nárok na náhradu zaniká.
Ak škoda vznikla na poľnohospodárskych plodinách alebo úrode a jej rozsah je možné určiť až pri zbere, poškodený je povinný oznámiť výšku škody do 15 dní po zbere úrody.
Ing. Imrich Burkuš – Regionálny poradca
25.10.2025
